Včera som bola na zápise do 3. ročníka na výške a niečo som si uvedomila. Pozorovala som ostatných a po dlhšej dobe som mala pocit, že sú povahy ľudí, ktoré nikdy nepochopím. Narcisov bez štipky chrbtovej kosti. Je to výchovou? Kamarátmi? Neviem. Totiž taká nie som. Som empatická duša, možno trošku tvrdohlavá, ktorá nikdy nikomu neublížila (aspoň vedome) a vždy hľadím na dobro druhých. Aj narcisov bez chrbtovej kosti. Jeden takýto narcis mi raz povedal, že dnešný svet patri sviniam a pokrytcom. A, že som hlúpa, ak sa tomu neprispôsobim a nikomu neubližujem a nehľadím na svoje dobro. Že je mrcha, špina, suka a je na to hrdá. A že ja som úbohy človek. Vtedy ma osvietilo. Kam toto smeruje? Je mi do plaču ak našu budúcnosť vychovajú takýto ľudia. Aké budú ich deti? Ľudia okolo nás? Neviem. Možno je to tým, že v škole, na praxi, v osobnom živote som obklopená prevažne babami a preto to tak beriem (sú citovo zákernejšie ako muži). Tvrdim to zo skúsenosti, keďže už šiesty rok študujem medzi dievčatami a 21 báb každý deň pokope niekedy je na škodu :-D. Či?Toľko moje postrehy s ktorých som smutná. Vaša Nena.






Mila Nenus, tvoj postreh je dobry a je na mieste... Ze si dobry clovek, nie je pochyb, ale zase obcas treba byt aj mrcha, aby si ostatni z teba neurobili rohozku, lebo cim si lepsia, tym viac to ini (aspon niektore exemplare - ktore sa nevydarili) vyuziju. A pravda je aj to, ze vacsinou prave ti najvacsi machri maju malu dusicku a cokolvek ich zrazi na kolena, kym teba, teba neuvidi klacat nikto a nikdy :-) Jedna dobra kamoska s tazkym zivotnym udelom a osudom mi raz vravela, ze osud a zivot ti nalozi len tolko, kolko dokazes uniest - asi preto sa oni (narcisy a exemplare) maju tak, ako sa maju a my ostatni vzdorujeme tolkym skuskam...